Metalopolis již 20 let pravidelně přináší informace a články převážně související s metalovou hudbou. Často však zavítáme i do jiných než metalových anebo vůbec hudebních oblastí a nezřídka tak nabízíme i obsah mimo hlavní záběr našeho webového magazínu.
Prinášame vám druhú časť článku o kapelách a hudobníkoch, ktorí sa objavili vo filmoch a seriáloch.
Krátke vystúpenie známej osobnosti napríklad vo filme sa zvykne označovať termínom „cameo“. Takýto presah mimo svojej profesnej bubliny si vyskúšalo mnoho hudobníkov z metalového žánru a niektorí z nich neostali len pri jednej scéne či jednom projekte.
Televízia a film sú veľmi silné médium, a tak prečo ho nevyužiť na to, aby sa vaša tvorba či meno kapely dostali k ešte väčšiemu počtu ľudí. V nasledujúcom článku sme pre vás pripravili prehľad muzikantov, ktorí si vyskúšali, aké to je postaviť sa pred kameru, režírovať, či dabovať samých seba v animovaných projektoch.
METALLICA
Legendárna METALLICA sa v roku 2006 objavila v seriáli „Simpsonovci“, konkrétne v prvej epizóde 18. série. Jednotliví členovia si nadabovali svoje animované verzie. V roku 2016 si zas strihli účinkovanie v seriáli „Billions“.
Spevák a gitarista James Hetfield si zahral vo filme „Ted Bundy: Diabol s ľudskou tvárou“ (2019). Papa Het stvárnil policajného veterána Boba Haywarda, ktorý v roku 1975 prvýkrát zatkol sériového vraha Teda Bundyho. „Keď James Hetfield prichádza na scénu, je to jeden z najdôležitejších momentov. Moment, kedy bol Ted Bundy po prvý raz chytený. Nemal strach. Odviedol skvelú prácu. Bol som mu pripravený dať nejaké herecké rady, ale nepýtal si ani jednu. Zvládol to skvele, akoby hral svoj vlastný život,“ vyjadril sa herec Zac Efron v šou Jimmyho Kimmela.
Evan Seinfeld
Lídra rap/metalovej kapely BIOHAZARD ste mohli sledovať v seriáli „Oz“ z produkcie HBO. V 40 epizódach tejto televíznej série z väzenského prostredia hral vodcu motorkárskeho gangu. Pikantnejšie a asi aj známejšie je jeho účinkovanie v porno filmoch. „Reakcie ľudí boli zmiešané. Niektorí hovorili - Kámo, si na drogách? Zahadzuješ svoju hereckú kariéru! Ale za mesiac som v biznise pre dospelých zarobil viac peňazí, ako keď som neúnavne koncertoval s BIOHAZARD. Zostal som v kapele ďalších 10 rokov z lásky k hudbe a ostatným chalanom, pretože som vedel, že ak prestanem, nezarobia si na živobytie. Niektorí fanúšikovia boli zmätení a hovorili - Človeče, nechcem vidieť tvojho vtáka! Chcem ťa len počuť spievať. Ale musel som to urobiť pre seba. Nemusia sa na to pozerať – nie je to ako keby vám niekto držal nasilu otvorené oči, ako vo filme Mechanický pomaranč. Veľa heavy metalových a rapových umelcov to tak odradilo, že sa nechceli so mnou stretávať alebo sa správali čudne. Hovoril som si - Naozaj? Vy ste v obrovskej kapele, ktorá spieva o Satanovi a holokauste a skutočnosť, že súložím pred kamerou, vás rozrušuje?!“ prezradil Seinfeld v rozhovore pre Nme.com.
MASTODON
Členovia MASTODON, presnejšie Brann Dailor (bicie, vokály), Bill Kelliher (gitara, vokály) a Brent Hinds (gitara, vokály) si zahrali v ôsmej epizóde piatej série mimoriadne obľúbeného fantasy seriálu „Game of Thrones“, ktorá bola odvysielaná 31. mája 2015. Spomínaná trojica si zahrala úlohu „Divokých“, ktorých zabili Bieli chodci (White Walkers). „Bol to neuveriteľný zážitok byť na pľaci ako komparz v našej obľúbenej šou Game of Thrones, byť zavraždený a potom privedený späť k životu prostredníctvom White Walkers, bolo viac ako úžasné. Sledoval som svojich najlepších priateľov Brenta Hindsa a Billa Kellihera ako ich zavraždili priamo predo mnou, keď som bol sám bodnutý do brucha a niekoľkokrát mi podrezali hrdlo, a vôbec mi to nevadilo. Vďaka tomu som ešte viac miloval, že som v MASTODON. Sme viac než poctení, že sme mohli byť súčasťou jedného z najväčších príbehov, aké sa kedy vo filme rozprávali, a catering tiež nebol zlý,“ povedal bubeník Brann Dailor pre Spin.com. O dva roky neskôr sa pred kamerami rovnakého seriálu objavili opäť, tentokrát už ako armáda nemŕtvych, v epizóde „Beyond the Wall“. Kapela sa jednou skladbou podieľala aj na mixtape „Catch the Throne“, ktorý spomínaný seriál promoval.
Corey Taylor
Líder SLIPKNOT je veľký fanúšik popkultúry, a tak sa nemožno čudovať, že ak sa mu naskytne možnosť účinkovať vo filme, túto príležitosť s radosťou využije. V roku 2014 hral po boku Roberta Englunda (známy predovšetkým ako predstaviteľ Freddyho Kruegera) v horore „Fear Clinic“. Mihol sa aj v štvrtom pokračovaní bizarnej snímky „Žraločie tornádo“ (2016). V tom istom roku ho režíroval spoluhráč z kapely Shawn Crahan, v jeho debutovom počine s názvom „Officer Downe“. V poviedkovom horore „Bad Candy“ (2021) si zahral rozhlasového moderátora, ktorý počas halloweenskej noci rozpráva do éteru desivé mýty. V januári 2020 prišiel Taylor s informáciou, že pripravuje svoj vlastný horor, pri ktorom sa spojil s Tomom Savinim. Ten je v tomto žánri ikonickou postavou, vďaka svojim prácam na maskách a vizuálnych efektoch.
Scott Ian
Scott Ian, gitarista a ústredná postava kapely ANTHRAX, si zahral zombíka v populárnom seriáli „The Walking Dead“. Jeho nemŕtvu podobu je možné vidieť v piatej sérii v epizóde „Remember“. Scott čítal komiksy „The Walking Dead“ ešte predtým ako boli prenesené na televízne obrazovky. „Bolo neskutočné, byť na mieste natáčania s hercami a Gregom Nicoterom (režisér a tvorca masiek), proste len byť toho súčasťou. A teraz s odstupom času mi to príde neuveriteľné ešte viac. Lepšie by to bolo len, ak by ma nechali pohrýzť jednu z hlavných postáv. Celé týždne som ich presviedčal nech to nejako zakomponujú do scenára. Bol by som v pomyselnej sieni slávy, ak by som dal niekoho dole,“ povedal Scott Ian v rozhovore pre portál Loudwire. Už menej známe je, že Scott Ian hral aj vo výbornom filme „Lost Highway“ (1997) režiséra Davida Lyncha, kde stvárnil malú úlohu väzňa v cele smrti, ale do finálneho strihu sa jeho zábery nedostali.
KISS
Skupina KISS začala vo veľkom štýle, svojim vlastným filmom, ale nijak slávne to nedopadlo. V projekte „Kiss Meets the Phantom of the Park“ (1978) využívajú členovia kapely svoje zvláštne superschopnosti, aby zlikvidovali Abnera Devereauxa skôr, ako sa mu podarí zničiť zábavný park. Už takto znie základná premisa strašidelne. Film vznikol zo série Marvel Comics v ktorej KISS vtedy účinkovali. Myšlienka, že „kissáci“ sú podobní komiksovým superhrdinom je populárna dodnes.
Komédia „Detroit Rock City“ (1999) je zas postavená na popularite kapely, keďže dej je o tom, ako sa štyria tínedžeri vydávajú na koncert KISS. Členovia tejto newyorskej formácie nadabovali samých seba v niekoľkých epizódach animovaného seriálu „Griffinovci“ a v rámci animovanej tvorby spojili sily aj so značkou „Scooby-Doo“, a to ako v seriálovej, tak neskôr aj vo filmovej podobe. Genea Simmonsa ste mohli vidieť v úlohe teroristu v krimi filme „Zatykač: Mrtvý alebo živý“ (1987), v ktorom stál proti sympaťákovi Rutgerovi Hauerovi. Gene Simmons a Paul Stanley sa objavili aj v komédii „Prečo práve on?“ (2016).
Iggy Pop
Aj ďalšia legenda hlučnej muziky Iggy Pop má nemalé skúsenosti s filmovým priemyslom, kde je častokrát obsadzovaný do úloh stvárňujúcich vyšinuté postavy. Prvýkrát sa pred kamerou mihol v snímke „Sid a Nancy“ (1986) mapujúci vzťah Sida Viciousa (SEX PISTOLS) a Nancy Spungen. Neskôr spojil sily s režisérom nezávislých filmov Jimom Jarmuschom v jeho čiernobielom počine „Mŕtvy muž“ (1995). Iggy sa tu predstavil ako potrhlý lovec v ženských šatách a možno aj to mu pomohlo, že ho Johnny Depp následne obsadil do svojho režisérskeho debutu „Bojovník“ (1997), kde mu Iggy taktiež napísal hudbu. V nasledujúcich rokoch si Iggy Pop ešte zopakoval spoluprácu s Jarmuschom a to v tituloch „Káva a cigarety“ (2003) či „Mŕtvi neumierajú“ (2019).
RAMMSTEIN
O okamžité získanie pozornosti diváka sa na začiatku inak nie veľmi podareného filmu „xXx“ (2002) postarala nemecká formácia RAMMSTEIN. V undergroundovo ladenej scéne hrá kapela v klube záporáka Yorgiho svoju hitovku „Feuer Frei“. Dané zábery sa točili v kostole Sv. Václava v pohraničnom meste Výsluní pri Chomutove, keďže podstatná časť filmu bola realizovaná v Čechách, hlavne v Prahe.
„Totálne zdevastovaný, veľký starý kostol. Bolo hrozné vidieť, ako sa snažia vysporiadať s vlastným kultúrnym dedičstvom. Tej budove hrozilo zrútenie. Mesiac predtým zabezpečili celé miesto, aby mohlo byť použité ako lokalita na natáčanie. Bolo to veľmi zvláštne miesto. Vidiecka atmosféra, zasnežená krajina, pár odľahlých farmárskych domov a vo vnútri hollywoodsky filmový set. Naša pyrotechnika bola vpredu a za nami bola celá stena plameňov. Plamene boli tak horúce, že sme museli trochu odstúpiť dopredu, ale naše boli taktiež pekelné. Najlepšie bolo, že keď boli spustené oba, cítili sme sa ako kebab. Nebolo úniku. Pokračovali sme, akoby sa nič nedialo, ale na chrbtoch sme mali veľa popálenín a pľuzgierov. Museli sme točiť chrlenie ohňa z úst - stúpite na zariadenie a oheň začne chrliť. Na koncertoch to normálne spustíme tak na 10 sekúnd, tu sme to robili 3 minúty. Náš pyrotechnik vedel, koľko toho asi znesieme, no ten z filmového štábu nie, a tak dal do toho všetko, čo mohol. Kostol zaplnili komparzom českých a nemeckých fanúšikov, ktorí boli skvelí. Zakaždým, keď sme skladbu hrali, čo bolo často, boli úplne vyčerpaní a aj keď všetko, čo ste chceli, bola vaša posteľ, museli ste hrať, že ste na koncerte. Pre kapelu je ojedinelé, aby mala takú prezentáciu vo filme. Skladbu je možné počuť takmer v celej jej dĺžke, hneď na začiatku filmu,“ vyjadrili sa členovia kapely na svojom YouTube kanáli.
Marilyn Manson
Marilyn Manson má za sebou už niekoľko hereckých skúseností a uvidíme či si ešte nejakú do svojej zbierky pridá. Po obvineniach zo zneužívania dali od neho všetci filmári ruky preč. Každopádne, najaktívnejší bol v televíznych seriáloch. Vidieť ste ho mohli v „Californication“, ako aj v „Sons of Anarchy“, kde si zahral neonacistického väzňa, ktorému v konečnom dôsledku o rasu zas až tak nejde a krátky štek mal aj v seriáli „Nový pápež“ od Paola Sorrentina. Z filmov stojí za zmienku snímka „Lost Highway“, avšak aj tu mal len krátky priestor. „Sons of Anarchy sú veľkou súčasťou môjho života, rovnako ako môjho otca,“ uviedol Manson v roku 2014 v tlačovej správe a vysvetlil, že túto úlohu bral ako poctu svojmu otcovi. „Srdcom Sons of Anarchy je vzťah otca a syna, takže som bol odhodlaný urobiť ho hrdým tým, že som sa zapojil do niečoho, čo si pravdepodobne zapamätáme ako najúžasnejší kúsok televíznej kinematografie“ dodal.
Boris Bauer
Boris Hrdlorez, náčelník zbojníckej družiny CATASTROFY, sa okrem hulákania do mikrofónu, mal možnosť zapojiť do dabovania a občas sa mihne aj pred kamerou. Jeho hlas je možné počuť v animovaných filmoch „LokalFilmis“ (2015) alebo „Lego príbeh 2“ (2018). Herecká príležitosť sa mu zas naskytla v seriáli „Kuchyňa“. „K dabovaniu som sa dostal ako slepé kura k zrnu. Ja som vyštudovaný animátor a môj prvý reálny džob z tohto fachu bol v Lokal TV - projekte Jakuba Kronera. Boli sme tam partia spolužiakov z VŠMU a popri animovaní seriálu som si občas vyspevoval kokotinky, napodobňoval internetové stálice ako Meliško, alebo feťák Dušan a napodobňoval rôzne hlasy babiek, dedkov atď. Vôbec mi vtedy nenapadlo, že by z toho mohlo byť niečo viac, ale Kubo to chcel využiť a tak sa časom stalo, že v Lokal TV sme dvaja (ja a on) dabovali väčšinu postáv niekoľko rokov. Keď potom Lokálka končila, jeden z prvých projektov, ktoré chalani robili, bol hraný seriál Kuchyňa. Tam ma zakomponovali ako vedľajšiu postavu miestneho dedinského metalistu, ktorý sa objavil na pár štekov v zopár epizódach. Jedna z prvých scén, ktorú som točil, bola ako vychádzam z lesa s košíkom plným hríbov a oproti mne ide Martin Dejdar, ktorého mám vysmievať, že ide neskoro a už nič nenájde. Bol som supernervózny - lebo Dejdar, 50 ľudí za kamerou a moje prvé hranie v profi projekte. Samozjreme som sa na prvej ostrej zakoktal ako trtko a tak sa mi pulz zrýchlil ešte o pár čísel vyššie (smiech). Každopádne to bola sranda a zaujímavá skúsenosť. Na záver mojej dabovacej kariéry som prepožičal hlas Batmanovi v Legopríbeh 2. Sem ma stiahol Strapo (režisér), s ktorým som nejakú dobu pracoval aj v Lokal TV a vedel, čoho som schopný. Bolo to však náročné, lebo predtým sme v Lokálke nahrávali hlasy postáv iba tak, bez obrazu. To znamená, že sme v štúdiu nahrali zvuk a až potom sme animovali na hotovú audio stopu. No pri dabingu zahraničných filmov je to presne naopak. Do sluchátok ti ide do jedného ucha tvoj hlas, do druhého anglický originál, na obrazovke vidíš video a pred sebou máš papier s textom. Skĺbiť toto všetko dokopy a spraviť to ako profi herci a nezdržovať produkciu bolo vyčerpávajúce pre všetkých zúčastnených. Navyše, ja neviem hovoriť spisovne, aby to znelo prirodzene a ani veľmi vlastným hlasom, pretože v Lokal TV som ho stále modifikoval. Takže Batman, ktorý pracuje s metalovým chraplákom, bola moja jediná šanca na veľkú dabingovú rolu (smiech). Po ňom ma ešte stiahli do nejakej časti Spidermana, ale napamätám sa do ktorej. Tam som daboval rôzne postavy, ktoré povedali v celom filme jednu, či dve vety,“ vyjadril sa Boris Bauer.
Je to úplne posledný album THE CURE? Dôstojnejší odchod si neviem predstaviť. Spočiatku nenápadný album si ma postupne omotal melancholickou atmosférou. Hustý oblak hmly, z ktorej sa mi nechce hľadať cestu von. ,,Disintegration" pre toto desaťročie.
Návrat niekam k "Ghost Reveries" so zvukom posledných albumov. Stávka na istotu, ktorá však za vrcholmi tvorby zaostáva. Navyše, mňa osobne rozprávač pri sústredenejšom posluchu tohto koncepčného albumu irituje.
V jisté BDM RPG hře vytváříte ultimátní postavu a její charakteristiky definujete následovně: Násilí: 100%, Technické skills: 100%, Skladatelská inteligence: 100%, Šarm: 100%, Oddanost 100%, Laskavost: 0%. Do kolonky "Jméno" pak vyplníte: DEFEATED SANITY.
Už poněkolikáté zní otázka stejně: Zničil Einar Solberg další desku jinak velice talentované kapely? Odpověď zní: Zase to zvládl. Jeho hlasový projev je jak chilli. Koření. Měl by se používat citem. Když se tam toho najebe hodně, nedá se to žrát.
Hele, Blake Judd ještě žije. Enfant terrible (ale současně i schopný skladatel) US blacku je (znovu) zpět a tentokráte doručuje tradičněji pojatou kolekci. Šlape mu to dobře, tělo už má sice životem zhuntované, mysl však zůstává stále čerstvá.
Návrat po šestnácti letech. Navíc víceméně autorská deska Roberta Smitha. Navazují na nejlepší kousky své diskografie a současně se zbytečně neopakují. Poslouchám to poslední dva týdny a moje dojmy stále rostou.
Bilanční a v rámci možností i moderní album zároveň. Typičtí BODY COUNT místy výrazně oživení působením hostů. Album sotva překvapí něčím neotřelým, ale dá se mu odolávat jen do prvního výkřiku "madafaká". Pak už je to zase všechno zpátky v 90's.